Menu

Parazitárne ochorenie

Pridané 8.1.2016 17:08:11 Počet zobrazení 7611

Napadnutie rýb parazitmy

Kožovec rybí (Ichthyophthirius multifiliis)

- Napadnutie týmto parazitom je nazývaný ako "krupička", pretože rybky vyzerajú akoby posypané krupicou. Kožovec rybí je nálevník veľký maximálne do 1 mm (spravidla menši), ktorý parazituje ZAVŔTANÍ v koži rýb, na plutvách i žiabrach, kde je potom vidieť ako drobná biela bodka. Napadnuté rybky obsypané zreteľne viditeľnými bodkami sa neustále otierajú o dekoráciu, rastliny i dno. Silne postihnuté rybky hynú, jednak na otravu jedovatými toxíny vylučovanými parazitmi, a tiež na druhotné infekcie a zaplesnenie vznikajúcimi v poranených miestach. Cudzopasník po dokončení svojho vývoja odpadne z rybieho tela a vytvára cystu, v ktorej sa vyvíjajú ďalší jedinci (až 2000 z jednej cysty). Po namnožení a prasknutí cysty potom ďalšie vývojové štádiá plávajú vo vode, hľadajú a napádajú svojho hostiteľa - rybu. Ak sa však do 2-3 dní neuchytia, spravidla hynú. Niektoré tieto štádiá však môžu prežiť aj dlhšiu dobu, rovnako ako cysty môžu prejsť do určitého pokojového štádia, ktoré môže trvať až niekoľko týždňov. Takže predtým uvádzané pravidlo, že jazierko ponechané bez rýb bude i bez parazitov, nemusí vždy platiť. Doba jedného vývojového cyklu je závislá na teplote vody, pri teplote 24 ° C trvá približne 12 hodín. Čím vyššia je teplota, tým prebieha cyklus rýchlejšie.
Liečba je účinná iba pre štádia parazita, kedy odpadlí jedinci opúšťajú rybu pred ich skompletovaním do cysty, alebo na nového jedinca ešte pred uchytením sa na rybách. Kožovec prichytený na rybom tele je voči akejkoľvek liečbe odolný. Pri liečbe zvýšime ihneď teplotu vody na 28-32 ° C, čo urýchli celý vývojový cyklus, a tiež pri takto vysokej teplote hynú mladá rejdivá štádia kožovca a degenerujú cysty. U slabších chorôb pridáme do vody roztok soli (pokiaľ možno bez prísad a bielidiel) čo zodpovedá zhruba koncentrácii 3 kg na 1000 l vody. Soľ podporuje u rýb vyššiu tvorbu slizu, takže Kožovec má sťaženú možnosť uchytenia, a ďalej soľ pôsobí proti prípadnému zaplesneniu poškodených miest na tele a plutvách. Vyššia koncentrácia soli vo vode vedie tiež k zmene osmotického tlaku, čím dôjde k poškodeniu tenkých bunkových blán parazita a k jeho likvidácii. Pri silnejších nákazách použijeme dlhodobé dezinfekčné kúpeľe pomocou rôznych na trhu dostupných liečiv (malachitová zeleň, metylénová modrá, FMC, atd.) viac najdete tu: . Liečba musí trvať minimálne 8-10 dní, kedy spravidla každý 2. až 3. deň je nutné vymeniť približne tretinu vody v nádrži spolu s odkalením dna a doplnením tretiny pôvodnej dávky liečiva. Pri vysokej teplote vody je potrebné zaviesť silné vzduchovanie, filtre pokiaľ možno úplne odstavíme. Rybky kŕmime len veľmi striedmo a vylúčime živé krmivo z vonkajších vôd. Po skončení liečby postupne znižujeme zvýšenú teplotu vody.
POZOR! Niektoré druhy rýb (sumce, jesetery) sú mimoriadne citlivé na lieky obsahujúce malachitovou zeleň, metylénová modrú, formaldehyd, hypermangán či meď. Vtedy aj malé dávky týchto prípravkov, pre iné ryby relatívne neškodné, môžu spôsobiť úhyn, často až po niekoľkých týždňoch od ukončenia liečby. V týchto prípadoch radšej použijeme iba soľ spolu so zvýšenou teplotou vody. Možno použiť aj liečivá na báze chininchloridu (terapi-CHIN), ktoré sú k citlivým rybám šetrnejšie. Viac rôznych druhov liečiv nekombinujeme! Každé liečivo je pri predávkovaní toxické pre ryby aj rastliny, preto dodržujeme návody uvedené na obaloch! Objavujú sa však aj kmene kožovcov, ktoré sú relatívne odolné voči niektorým liečebným prostriedkom použitým opakovane v nedostatočnej koncentrácii.
Napadnutie týmto snáď najznámejším parazitom, ak nezačneme liečbu ihneď, môže spôsobiť veľmi rýchly úhyn všetkých rýb v nádrži. Nákazu si najčastejšie prinesieme s novými rybami, na ktorých ani pôvodca nemusí byť vidieť (je na žiabrach), alebo tiež sieťkou či nepatrným množstvom vody z inej nádrže. Ak spozorujeme len jedinú napadnutú rybku, je nutné považovať celú nádrž za infikovanú a všetky ryby podrobíme liečbe. Výnimočne niektoré ryby, ktoré prežijú napadnutia cudzopasníkom, môžu byť voči ďalšej nákaze čiastočne imúnne. Radšej sa na to však nespoliehame a pri introdukcii ďalších nových rýb dodržujme dôslednú karanténu a alebo úplne zmeníme zdroj nákupu rýb. Upozornenie! U veľmi silných chorôb sa vyvarujeme častému zasahovaniu rukami do zamoreného jazierka, vo výnimočných prípadoch sa môže objaviť dermatitída.

oodinióza - obrnenka hruškovitá (Piscinoodinium pillularis, syn. Oodinium pillularis) - Ochorenie spôsobujú cudzopasné bičíkovce, ktorí parazitujú na povrchu rybieho tela aj na plutvách, kde sa javia ako veľmi drobné biele až žltkasté bodky na hranici viditeľnosti voľným okom či ako svetlosivý povlak. Najlepšie idú spoznať na priehľadných plutvách proti svetlu. Napadnutie týmto bičíkovcom sa podľa podobných príznakov často zamieňa s vyššie uvedeným kožovcom (tzv. krupicou), a tiež spôsob množenia parazita je podobný. Vývoj trvá približne 7 dní, kedy sa počas tejto doby uvoľní dospelí bičíkovci z ryby, na dne vytvorí cystu, v ktorej sa po 3-4 dňoch mnohonásobne rozdelí, vzniknuté tzv dinospory opúšťajú cystu a usadzujú sa opäť na rybách. Bičíkovci hynú po 24 hodinách, ak medzitým nenájdu svojho hostiteľa. Vzhľadom k rýchlemu spôsobu množenia môže dôjsť v krátkej dobe k silnej invázii a k ​​hromadnému úhynu oslabených rýb.
Liečba spočíva vo zvýšení teploty až na hodnoty okolo 30 ° C, spolu s nasadením dlhodobých kúpeľoch v roztokoch liečiv (malachitová zeleň, FMC,hypermangan). Na parazitické prvoky pôsobí negatívne tiež intenzívne slnečné alebo umelé svetlo.

bičíkovec zhubný (Ichthyobodo necatrix, syn. Costia necatrix) - cudzopasný kožný bičíkovec, sa usadzuje na plutvách, kože, žiabrach aj na rohovke oka. Pri napadnutí dochádza u rýb k zvýšenej tvorbe kožného slizu, objavuje sa belavý, modrošedý zákal, ktorý je viditeľný spočiatku len pod určitým uhlom a až pri silnom napádanie sa neskôr tento povlak až lúpe. Ryby môžu byť apatické, ťažko dýchajú, majú spľasnuté, zlepené alebo až rozstrapkané plutvy, zakalené oči. Pri silných chorobách môžu niektoré ryby uhynúť už po 48 hodinách. Tiež títo bičíkovci sa množia delením. Dospelí jedinci po opustení svojho hostiteľa vytvárajú cysty s životnosťou až 7 hodín. Ak nenájde parazit svojho nového hostiteľa, hynie po 20-60 minútach. Inváziu parazitov podporuje prerybnenie nádrží.
Liečba spočíva v okamžitom zvýšení teploty vody na 32-33 ° C, ktorú udržujeme pri silnom vzduchovani minimálne po dobu 30 hodín. Súčasne použijeme pri minimálnej filtrácii niektorý z dezinfekčných prípravkov (malachitová zeleň, metylénová modrá,, FMC). Každý deň meníme 1/4 objemu vody v nádrži a pridáme zodpovedajúcu časť pôvodnej dávky liečiva. Liečebnú kúru udržiavame minimálne po dobu 8 dní.

tetrahymenóza (Tetrahymena, Trichodina) - Pôvodcom choroby sú jednobunkové nálevníky, ktorých voľným okom nespatríme, pretože sú veľkí len polovicu až tri štvrtinu desatiny milimetra. Títo nálevníky sú príležitostnými parazitmy rýb a napádajú často plôdik rýb, najmä krátko po vyliahnutí. Na väčších rybách možno pozorovať bielošedé povlaky na koži a plutvách. Ryby sú nepokojné, otierajú sa o dekoráciu, ale tiež len apaticky postávajú alebo sa skrývajú. K zavlečenia dochádza pri prelovování rýb zo zamorených nádrží alebo prenosom pri love živého krmiva zo znečistených vôd. Inváziu podporuje prekrmovanie rýb, prerybnenie nádrží aj nedostatočná filtrácia a údržba. Nálevníky sa často premnožia zo dňa na deň, napríklad pri prekrmovani poteru žiabronožky soľnou (Artemia salina), kedy sa pri rozklade nespotrebovaných zvyškov na nich vytvára viditeľné bielošedé zhluky nálevníkov.
Liečba je možná len v počiatočnom štádiu niektorými liekmi. Oveľa účinnejšia je však prevencia, pretože na silne premnožené nálevníky nepôsobia spoľahlivo žiadne lieky, pretože je potrebná taká koncentrácia chemikálií, ktorá je zároveň toxická aj pre ryby. Na chorých či liečivami oslabených rybách sa totiž Tetrahymena množia a rozširuje o to viac a rýchlejšie. Prevencia - úplná čistota chovného prostredia, nepřekrmovánie, odstraňovanie zvyškov potravy aj nevylíhnutých (mliečnych) ikier, prísady humínových látok, výluhov, udržovanie pH vody pod 7,5.

žiabrohlísti (Dactylogyrus, Gyrodactylus) - Sú to veľmi malí, tenkí červy (motolice) veľkosti od 0,2 mm až do 2 mm, napádajúci prevažne žiabre rýb, ale tiež sa môžu usadzovať na tele a plutvách rýb. Napadnutie sa prejavuje zlým, zrýchleným dýchaním, lapaním po vzduchu, žiabre sú silne prekrvené a žiabre odstávajú. Môže sa objaviť až mliečne zafarbenie pokožky (parazit vylučuje lepivý sekrét), ryby sa otierajú o dekoráciu. Ryby pri silných chorobách prestávajú prijímať potravu, slabnú a hynú. Na Žiabrohlísty môžu ryby trpieť veľmi často, bez toho aby došlo k vyvolaniu zreteľného a výraznejšieho ochorenia. Pri akomkoľvek oslabení rýb dochádza k intenzívnym opakovaným inváziám, u drobných druhov a plôdika potom nastáva hromadný úhyn za príznakov dusenia. Z mnohých druhov domácich aj tropických žiabrohlístov sú niektoré živorodé, avšak väčšinou sa vyvíja z vajíčok, kedy sa po niekoľkých minútach vyliahnutá larva pomocou prísavky alebo háčikov príchytáva na konci tela hostiteľa. Larvy, ktoré nenájdu hostiteľa, odumierajú približne až po 8 dňoch.
Liečba je pomocou liečiv účinná len na larvy a dospelé červy, na vajíčka nepôsobí. Používajú sa liečivá na báze trichlórfon.

hmyzomorka rybia (Pleistophora hyphessobryconis) - Obávaný vnútorný parazit napadajúci hlavne chrbtovú svalovinu rybiek, prevažne drobných kaprovitých rýb. Parazit, sa do ryby dostane požraním spór napr s potravou. Vzniknutý zárodok sa pohybuje krvným obehom a preniká do svaloviny. V pokročilom štádiu parazit preniká do celého tela. Spóry sa dostávajú opätovne do vody z uhynutých rýb. Choroba sa prejavuje najskôr bledými nepravidelne veľkých miest na celom tele a stratou pigmentu. Napadnutá rybka chudne, má prepadnuté brucho, telo sa prehýba a deformuje. Priebeh choroby môže trvať až niekoľko mesiacov a končí vždy smrťou ryby. Nákaza je nebezpečná hlavne pre plôdik a mladé rybky. U iných druhov rýb je výnimkou, kedy sa prejavuje hlavne v preplnených a neudržiavaných nádržiach. Choroba ľahšie prepuká u rýb chovaných vo veľmi mäkkéj a kysléj vode, často s mierne zvýšeným obsahom dusitanov, kedy môže nastať až 90% úhyn všetkých rýb.
Liečba voči ochoreniu žiadna neexistuje! Prevencia spočíva v dôslednej čistote, postupnom miernom zvyšovaní hodnoty pH a jeho udržiavaním medzi 7,2-7,5.

hlísty Capillaria - Sú to tenkí červy, veľkí do 1 cm, ktorí žijú v črevách rýb. Červy často perforujú črevnú stenu a zaplavujú telesné dutinu, vo výkaloch rýb sa objavujú oválne vajíčka červov. Aj pri veľkom príjme potravy ryby chudnú, objavujú sa u nich veľmi dlhé, biele výkaly, prípadne dochádza následne k veľkému zväčšeniu objemu brucha. Silne napadnuté ryby stráca záujem o potravu, chradnú a hynú.

Vlasovec (Camallanus) - Červy žijú hlavne v konečníku rýb, kde sa živia saním krvi. Pokojne stojacim rybkám sa ružovkasté červy vysúvajú z ritného otvoru, pri pohybe miznú rýchlo späť. Vo výkaloch nájdeme tiež larvy, ktoré sa môžu potom rozliezť po celom jazierku. Pri silnej nákaze rybky chudnú a hynú.
Liečba je u oboch druhov hlíst možná pomocou liečiv a to po dobu minimálne 8 dní. Liečba nie je účinná na vajíčka hlíst, takže často nastávajú opätovné invázie. Z toho dôvodu je nevyhnutné liečbu opakovať. Napadnutie nematódami sprevádzajú aj rôzne bakteriálne infekcie a invázie bičíkovcov Spironucleus, Hexamita.

črevný bičíkovci (Spironucleus, Hexamita) - Ide o črevných bičíkovcov, pri ktorých napadnuté ryby chudnú, majú hnačky, hlienovite a belavé výkaly. Môžu sa tiež objaviť rôzne poruchy plávania (trhavé pohyby, otáčanie). Pri premnožení u oslabených rýb prenikajú bičíkovci z čreva do krvi a do ďalších orgánov (pečeň, obličky). U veľkých rýb sa potom často objavuje tzv "dierová choroba", kedy sa premnožení bičíkovci usadzujú v podkožnom tkanive a najmä na hlave a v oblasti postrannej čiary vznikajú malé, ale hlboké diery, vredy, z ktorých vyčnieva nitkovitá belavá hmota. Podobné poškodenia vznikajú ale tiež pri infekcii plesní Ichthyosporidium Hofer aj pri niektorých bakteriálnych infekciách. Črevný bičíkovci sa na celkovom ochorení rýb či ich uhynutiu spolupodieľajú iba za určitých podmienok. Aj u navonok "zdravých" rýb bez akýchkoľvek príznakov ochorenia sú bičíkovcami často prítomní v ich črevách. K silnejším inváziám dochádza pri oslabení imunitného systému rýb, napr zvýšením obsahu amoniaku, dusitanov vo vode, ale aj pri nevhodnom spôsobe kŕmenia a zlom zloženie potravy rýb.

Diskusia

(0 komentárov)

Nový komentár

Kontrolný kód

i

* (Povinné)

Prihlásenie

Zabudnuté heslo

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie

Zabudnuté heslo

Produkt bol vložený do košíku
Pokračovať v nákupe Objednať