Otravy a ďalšie ochorenia
Pridané 8.1.2016 17:16:26 Počet zobrazení 3866
Otrava jazierkových rýb a ich následná identifikácia môže zabrániť ďalším úhynom.
tvarové deformácie plutiev, chrbtice s rôznimi znetvoreninami - Príčinou je nedostatok vitamínov aj nevhodné podmienky v rastovej fáze, kedy je nutné poteru a mladým rybkám zabezpečiť výživnú potravu, dostatok priestoru, vhodné parametre a kvalitu vody.
hypovitaminóza - Vrodená, dedičná metabolická porucha vo využití vitamínu B1. Spočiatku sa objavujú u rýb trhavé pohyby pri plávaní a v pokoji klesajúca zadná časť tela. Neskôr sa počas niekoľkých dní zhoršuje priestorová orientácia, ryby plávajú bokom alebo bruchom nahor, ale chuť k prijímaniu potravy nie je znížená. V záverečnej fáze ryba len leží na dne, pri vyrušení rotuje ako vrtuľka a po cca 14 dňoch dochádza k úhynu.. Ochorenie je často mylne prisudzované tuberkulóze alebo nachladnutiu. Liečba neexistuje, postihnutého jedinca je nutné minúť.
nádorové ochorenia - Vznikajú vplyvom pôsobenia chemických látok, vírusov i vďaka vrodeným dedičným dispozíciám. U šľachtených foriem sú časté tzv melanómy, zapríčinené bujnením pigmentových buniek. Ochorenia tohto typu sú neliečiteľné.
zväčšenie štítnej žľazy - Príčinou je nedostatok jódu, kedy rybe vyčnieva červená tkanivo naspodku na hlave medzi žiabrami.
zápaly žalúdka, čriev, pečene - Objavujú sa ako následok prekrmovania rýb nevhodnou, tučnou a jednotvárnu potravou.
otrava amoniakom (čpavkom) NH3 - Ryby nekoordinovane trhavo plávajú, klesajú ku dnu a nakoniec hynú udusením. Nebezpečenstvo hrozí hlavne u zásaditej vody, pri narušenom či nedostatočnom procesu odbúravaniu dusíkatých látok.
otrava dusitany NO2 - Ryby hynú opäť udusením, ale aj pri dostatkom kyslíka hľadajú miesto pri hladine a lapajú po vzduchu.
otrava toxickými látkami (chlór, meď, zinok) - Meď býva obsiahnutá v liečivách, preto pozor pri ich správnom dávkovaní. Niektoré druhy rýb sú známe svojou citlivosťou voči chemikáliám. Zinok aj meď sa do vody môžu dostať z pozinkovaných alebo medených rúrok rozvodov vodovodnej vody. To platí hlavne v prípade ohrevu teplej vody, ktorá je následne rozvádzaná na väčšiu vzdialenosť. Pri neopatrnom napustení vodovodnej vody s vysokým obsahom chlóru sa na žábrách rýb objavi šedobiely povlak a povrch tela rýb získa svetlejšiu farbu, ryby sú nepokojné, snaží sa vyskakovať z vody, nakláňajú sa na bok, objavujú sa u nich kŕče.
otrava rýb výparmi - Nebezpečné sú rôzne farby, rozpúšťadlá, prostriedky proti hmyzu, osviežovače vzduchu a dezodoranty, a tiež nevetrané silne zafajčené miestnosti.
nevhodné podmienky chovu - Patrí sem príliš vysoká alebo nízka hodnota pH vody (pH <5,0, pH> 9,0), nevhodná teplota vody (podchladenie pri nízkej teplote, nedostatok kyslíka u veľmi teplej vody), dlhodobo zvýšený obsah dusičnanov (tzv . "stará" voda, málo čiastočne vymenená), a tiež stresovanie rýb pri chove v nevhodnom spoločenstva (malý počet jedincov u hejnových rýb, utláčanie slabších jedincov dominantnými apod).
nedostatok kyslíka - Ryby zrýchlene dýchajú či lapajú pri hladine po vzduchu. Prejavuje sa to bežne pri prekŕmení rýb, u príliš vysokéj teploty vody pri nedostatočnom vzduchovani alebo slabom čereniu hladiny prúdom vody z filtra. Nebezpečné sú prerybnené a neudržiavané nádrže s malým počtom rastlín, a tiež husto rastlinami vysadené jazierka, u ktorých sa nedostatok kyslíka prejavuje najviac po ránu.
presýteniu vody oxidom uhličitým - Pri nekontrolovanom umelom sýtení vody CO2 kvôli rastlinám hrozí pri predávkovaní až uduseniu rýb. Na noc je vhodné prívod CO2 vypínať!
Nový komentár